Novinky

Vírus HIV už dávno nie je rozsudkom smrti, problémom je diagnostika v pokročilom štádiu ochorenia

1.12.2025

HIV už dávno nepatrí medzi diagnózy s rapídnym fatálnym dopadom, aj napriek tomu však zostáva jednou z najviac stigmatizovaných infekcií na svete. Odborníci upozorňujú, že včasná diagnostika, moderná liečba a komplexná prevencia dokážu z HIV urobiť dobre kontrolovateľné chronické ochorenie. Svetový deň boja proti AIDS, ktorý si každoročne pripomíname 1. decembra, nám pripomína nielen globálnu pandémiu tohto ochorenia, ale aj potrebu hovoriť pri tejto diagnóze o faktoch a búrať mýty vedúce k stigmatizácii.

Aj napriek tomu, že HIV a AIDS sú známe pojmy v širokej populácii, mnoho Slovákov nevie, aký je medzi nimi rozdiel. „Zatiaľ čo vírus HIV je pôvodca ochorenia, AIDS je pomenovanie pre pokročilé štádium ochorenia, ktoré vzniká, ak pacient neabsolvuje liečbu alebo dôjde k diagnostike HIV neskoro. To, že sa u niekoho potvrdí HIV neznamená, že automaticky prejde do štádia AIDS,“ vysvetľuje MUDr. Alena Koščálová, PhD., MSc., MBA, hlavná infektologička a riaditeľka odboru prevencie a kontroly infekcií spoločnosti AGEL.

Samotný vírus HIV má niekoľko fáz, ktorým zodpovedajú rôzne príznaky. Prvá fáza pripomína chrípku, prichádza 2 – 6 týždňov po nakazení. Druhá latentná fáza býva asymptomatická a môže trvať roky. Tretia symptomatická fáza je typická oslabením imunity a s tým spojeným chudnutím, nočným potením či opakujúcimi sa infekciami. Pokiaľ najneskôr v tretej fáze nedôjde k liečbe, ochorenie postupuje do štádia AIDS, v ktorom dochádza k rozpadu imunity, kedy sa telo nedokáže brániť pred infekciami.

Aj napriek stigme, ktorú toto ochorenie v spoločnosti nesie, k nákaze nestačí bežný kontakt. „K prenosu vírusu môže dôjsť prostredníctvom pohlavných tekutín, krvou, ale aj materským mliekom. Vírus sa však musí dostať do krvného obehu hostiteľa, teda musí dôjsť k pohlavnému styku, kontaktu s ihlou alebo k prenosu z matky na dieťa počas tehotenstva, pôrodu či dojčenia. V minulosti bolo možné nakaziť sa aj prostredníctvom krvnej transfúzie, dnes je to už vďaka testovaniu prakticky vylúčené,“ upresňuje hlavná infektologička.

Svetová zdravotnícka organizácia aktuálne celosvetovo eviduje 40,8 milióna pozitívne testovaných na HIV. Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny s najnižším výskytom HIV v Európskej únii, napriek tomu však počet prípadov, podobne ako v celej Európe, pozvoľna rastie. „Každoročne pribúda približne 100 až 120 nových infekcií a za jeden z najvážnejších problémov stále považujeme vysoký podiel pacientov diagnostikovaných až v pokročilom štádiu ochorenia,“ vysvetľuje MUDr. Koščálová, PhD., MSc., MBA.

Okrem neskorej diagnostiky je potrebné dbať aj na riziko veľmi skorej diagnostiky. „Imunologické alebo diagnostické okno je časové obdobie po infekcii vírusom HIV, počas ktorého je človek infikovaný a môže vírus prenášať, ale laboratórne testy ho ešte nemusia zachytiť. Antigén HIV p24 vo vzorkách krvi nedávno infikovaných pacientov môže byť detegovaný až 2 – 3 týždne po infekcii. Anti HIV protilátky sú detekovateľné v sére približne od 4. týždňa po infekcii,“ vysvetľuje diagnostický proces MUDr. Jozef Marčišin, MPH, medicínsky riaditeľ AGELLAB.

Obrovským posunom v diagnostike sú práve skríningové testy 4. generácie na princípe elektrochemiluminiscenčnej imunoanalýzy. „Kombinovaná detekcia antigénu HIV p24 a anti HIV protilátok HIV skríningovými súpravami 4. generácie vedie k vyššej senzitívnosti, a tým k menšiemu diagnostickému oknu. Ideálne načasovanie odberu je po 28 dňoch od rizikového styku. Od začiatku tohto roka sme uskutočnili viac ako 12 300 takýchto testov na HIV,“ dodáva MUDr. Marčišin.

Pozitívny skríningový test však pre pacienta nemusí znamenať automatické stanovenie diagnózy. „V prípade pozitivity skríningového testu na HIV sa vzorka odosiela na konfirmáciu do Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS na potvrdenie diagnózy,“ potvrdzuje medicínsky riaditeľ AGELLAB. Aj v prípade pozitívneho výsledku však už neplatí to, čo kedysi. „Kedysi bola diagnóza HIV vnímaná ako rozsudok smrti, no moderná antiretrovírusová liečba tento obraz zásadne zmenila. Dostupné lieky dokážu potlačiť vírus na nedetekovateľnú úroveň, čím zastavia progresiu ochorenia a umožnia stabilizáciu zdravotného stavu,“ hovorí MUDr. Alena Koščálová, PhD., MSc., MBA.

Veľký prelom v kvalite života pacientov priniesol aj vedecky potvrdený princíp nedetekovateľný = neinfekčný, kedy sa vedcom podarilo dokázať, že človek s nedetekovateľnou vírusovou náložou neprenáša HIV na sexuálneho partnera. „Pri včasnom nasadení liečby a pravidelnom užívaní je teda kvalita aj dĺžka života pacienta porovnateľná so zdravou populáciou,“ objasňuje infektologička.

Veľkou témou v rámci HIV je aj prevencia. Okrem klasickej ochrany v podobe prezervatívov a pravidelného testovania je v praxi používaná tzv. tabletka proti HIV. Ide o PrEP, teda predexpozičnú profylaxiu HIV. „Táto liečba je určená zdravým ľuďom, ktorí majú zvýšené riziko nákazy, ide napríklad o partnerov HIV pozitívnych alebo ľudí s častým striedaním sexuálnych partnerov. Na Slovensku je PrEP dostupný v piatich HIV centrách – v Bratislave, Nitre, Martine, Banskej Bystrici a Košiciach – a predpisuje ho infektológ,“ uzatvára MUDr. Alena Koščálová, PhD., MSc., MBA, hlavná infektologička a riaditeľka odboru prevencie a kontroly infekcií spoločnosti AGEL.