OSTEOPORÓZA JE BEŽNEJŠIA, NEŽ SI MYSLÍTE... HLAVNE PRE ŽENY

20.10.2022

Rovnako ako iné tkanivá a orgány v našom tele, aj kosti môžu byť ovplyvnené zdravotnými problémami. Patria sem zlomeniny, známky opotrebovania, rôzne zápaly a rakovina. Ako starneme je pravdepodobnejšie, že sa vyvinú choroby ako osteoporóza a osteoartritída.

Veľkým problémom s osteoporózou je to, že ide o „tichú chorobu“ alebo aj nazývanú „tichý vykrádač kostí“. Rôzne testy a vyšetrenia nám pomôžu zistiť, čo spôsobuje problémy, ako je bolesť alebo ťažkosti s pohybom.
Naša krv nám môže poskytnúť lepšiu predstavu o tom, čo sa deje v našom tele a určiť, či je všetko v poriadku. Môže nám poskytnúť podrobné parametre a včas identifikovať a monitorovať markery ochorenia. Pravidelné krvné testy sú jedným z najdôležitejších spôsobov, ako sledovať svoje celkové fyzické zdravie a pohodu.

Čo je to osteoporóza?

Osteoporóza je systémové ochorenie skeletu charakterizované úbytkom kostnej hmoty, poruchami vedie ku krehkosti architektúry kostí a tendenciou k zlomeninám. Kosť nie je tvrdá, neživá hmota, ale živé tkanivo. Počas života sa kostná hmota stále obmieňa. Neustále v nej prebiehajú dva úzko späté procesy - odbúravanie a novotvorba. Vo fáze rastu a dospievania prevažuje novotvorba kosti. Po 35. roku života nastáva prevaha odbúravania kosti na úkor novotvorby a kostná hmota v tele človeka postupne ubúda. Keď sa jej množstvo zníži pod normálnu hranicu, nazývame tento stav osteoporóza, čiže preriednutie kosti. Je to vlastne výsledok nerovnováhy medzi tvorbou a odbúravaním kosti.

Rozoznávame dva druhy osteoporózy. Pri senilnej osteoporóze je znížená novotvorba kosti. Osteoblasty aj osteoklasty strácajú vitalitu a ich aktivita je znížená.

Pri postmenopauzovej osteoporóze stúpa počet a aktivita osteoklastov a následne aj osteoblastov (ale v menšej miere), čo vedie k zvýšenému odbúravaniu kostí. Hlavným vyvolávajúcim faktom týchto zmien je postmenopauzálny pokles hladiny estrogénov. V dôsledku straty kostnej hmoty sa postupne narúša aj štruktúra kosti. V určitom stupni sa potom preriednutá kosť stáva veľmi krehkou a ľahko sa láme, dokonca aj bez zjavného úrazového deja.

Presná príčina osteoporózy nie je úplne známa. K ubúdaniu kostnej hmoty a k narušeniu štruktúry kosti dochádza v priebehu starnutia u každého človeka, čo je príčinou tzv. senilnej osteoporózy. U žien sa však pridružuje ešte ďalší faktor - menopauza - zánik menštruácie po prechode. Spôsobuje ju ukončenie tvorby ženského pohlavných hormónov, hlavne estrogénov v ováriách (vaječníkoch). Asi u tretiny žien sa potom vyvinie tzv. postmenopauzálna osteoporóza.

Aké laboratórne testy pomáhajú diagnostikovať príčiny osteoporózy?

Zlatým štandardom v diagnostike osteoporózy je denzitometria, neinvazívne, bezbolestné, rýchle a presné vyšetrenie, pomocou ktorého sa stanovuje hustota kosti, pričom najpresnejšia je celotelová denzitometria. Medzi bežné laboratórne vyšetrenie osteoporózy patrí vápnik, fosfát, horčík v krvi ako aj ich vylučovanie do moču, 25-hydroxyvitamín D a parathormón, čo je hormón prištítnych teliesok (PTH). Ďalej sa vykonávajú ďalšie laboratórne vyšetrenia, a to biochemické kostné markery, ktoré sú vhodné na sledovanie účinnosti liečby osteoporózy. Dokážeme zistiť aktivitu osteoblastov – kostných buniek aj osteoklastov – buniek, ktoré odbúravajú kostné tkanivo. Osteoblasty sa teda zúčastňujú na výstavbe kostí, zatiaľ čo odbúravanie kostí prebieha činnosťou osteoklastov. Pri osteoporóze sa kostné trámce stávajú tenkými a krehkými. Môže dôjsť k ich porušeniu a len včasnou diagnostikou a liečbou dokážeme predísť komplikáciám – zlomeninám na podklade osteoporózy. Máme teda možnosti, ako toto ochorenie včas diagnostikovať, správne ho liečiť a liečbu úspešne monitorovať.

Osteokalcín je to propeptid prokolagénu typu 1 a vzniká pri syntéze kolagénu typu I a je vysoko špecifický pre kosti. Jeho koncentrácia je nezávislá od funkcie obličiek. Je to marker voľby pre hodnotenie osteoformácie a je markerom obnovy kostnej hmoty. Hladina osteokalcínu v sére (plazme) preto súvisí s rýchlosťou obnovy kostnej hmoty pri rôznych metabolických ochoreniach kostí.

Hladiny osteokalcínu stúpajú pri metabolických chorobách kostí so zvýšenou kostnou a osteoidnou formáciou (osteoporóza, osteomalácia, rachitída, hyperparatyreóza, renálna osteodystrofia, tyreotoxikóza, kostné metastázy, akromegália). Pokles koncentrácie osteokalcínu je pozorovaný napríklad pri hypotyreóze, hypoparatyreóze a deficiencii STH.

Aktivitu osteoblastov posudzujeme pomocou stanovenia osteokalcínu a P1NP.

N-terminálny propeptid prokolagénu 1 (P1NP) marker kostnej formácie, je považovaný za skutočný marker tvorby kostnej hmoty. Poskytuje informáciu o riziku vzniku osteoporózy, avšak nesúvisí s hustotou kostí. P1NP sa nemá využívať ako skríningový test. Test by sa mal vykonať pred zahájením liečby osteoporózy. Vývoj zmeny v koncentrácii P1NP závisí od spôsobu liečby osteoporózy.

Aktivitu osteoklastov stanovujeme pomocou stanovenia Beta-CrossLaps ( β-CTx).

Beta-CrossLaps ( β-CTx) je veľmi vhodný marker na sledovanie efektu liečby a zároveň je marker voľby pre hodnotenie kostnej rezorpcie. Zvýšené hladiny β-CTx indikujú zvýšenú kostnú resorpciu a sú spojené s osteoporózou, osteopéniou, Pagetovou chorobou, hypertyreózou a hyperparatyreózou. U pacientov s renálnym poškodením môže dôjsť k zníženiu exkrécie β-CTx obličkami a následne k zvýšeniu koncentrácie β-CTx v sére.

Posúdením jednotlivých faktorov je možné už vo včasnom štádiu odhaliť, kedy je nutné začať s prevenciou alebo liečbou osteoporózy (dokonca i pred prejavmi zmien na kostiach). U pacientok s prejavmi tzv. zvýšeného kostného obratu je potrebné už v úvode nasadiť intenzívnejšiu terapiu, pretože budú rýchlejšie strácať kostnú hmotu. Hladinami kostných markerov posudzujeme hlavne efekt liečby.

Čo môže spôsobiť osteoporózu?

Popri týchto dvoch hlavných rizikových faktoroch (vek a menopauza) bolo doteraz zistených niekoľko ďalších rizikových faktorov:

Genetické faktory - množstvo kostnej hmoty je asi na 60 % dané geneticky, preto významným rizikových faktorom je prítomnosť osteopotických zlomenín u matiek, čo má za následok vysoké riziko osteoporózy u dcér. Geneticky podmienené sú aj mnohé vývojové poruchy spojené s osteoporózou, napr. osteogenesis imperfecta, Marfanov syndrom a pod.

Faktory vzrastu - nepriamo súvisia s genetickými. Zvlášť rizikový typ je nízka, chudá, štíhla blondína. Naopak obezita je z tohoto pohľadu ochranný faktor. Obézne ženy zriedka trpia na osteoporózu.

Faktory životného štýlu, ktoré sa týkajú jednak výživy, návykových činností a mobility. Z výživových faktorov sú to hlavne:

nedostatočný príjem vápnika, horčíka, vitamínu D a stopových prvkov,
nadmerný prívod fosforu, sodíka a živočíšnych bielkovín,
nadmerná konzumácia alkoholu, kofeínu a fajčenie.

Významným faktorom životného štýlu je nedostatok pohybu a nadmerné pohodlie vo vzťahu k fyzickej aktivite, ktoré, obrazne povedané, nenúti kosti, aby boli dostatočne pevné. Ďalšou skupinou ohrozených sú osoby so zníženou pohyblivosťou a najmä pripútané na lôžko ako dlhodobo chorí či po mozgových príhodách.

U žien sú hlavnými rizikových faktormi predčasný prechod (hlavne pred 45. rokom), neskorý začiatok menštruácie v detstve, dlhšie trvajúce vynechanie menštruácie, viacnásobné a dlhšie trvajúce kojenie, ale ohrozené sú aj ženy, ktorá nerodili.

Osteoporóza býva aj dôsledkom iných ochorení, a to hlavne endokrinologických (poruchy prištítnych teliesok, štítnej žľazy, nadobličiek, pohlavných žliaz, cukrovka I. typu), nefrologické (porucha funkcie obličiek), gastroenterologické (ochorenia žalúdka, čriev, pečene a žlčníka), chronické zápalové choroby (reumatoidná artritída, ankylozujúca spondylitída, chronická obštrukčná pľúcna choroba), stav po transplantáciách.

Osteoporózu môžu podporovať aj niektoré lieky, napríklad hormóny nadobličiek a štítnej žľazy, lieky na úpravu krvnej zrážanlivosti, chemoterapia pri onkologických ochoreniach, lieky proti kŕčom a pod.

Diagnostika osteoporózy je zameraná v prvom rade na vylúčenie tzv. sekundárnej osteoporózy, t.j. pátrať po možných známych príčinách osteoporózy (vyšetrenie u špecialistu, laboratórne a inštrumentárne vyšetrenia a spolupráca viacerých odborníkov - špecialistov ako ortopéd, reumatológ, endokrinológ, nefrológ, gastroenterológ) Ak sa nájde taká príčina, resp. choroba, ktorá vyvoláva osteoporózu, liečba sa potom zameriava na túto. Pokiaľ sa nenájde žiadna príčina, osteoporóza sa potom klasifikuje ako primárna, ktorá môže byť buď postmenopauzová alebo senilná a lieči sa samotná osteoporóza.

Pri laboratórnej diagnostike osteoporózy sú potrebné hlavne biochemické vyšetrenia krvi a moču, ktoré sú zamerané na metabolizmus vápnika a fosforu, ako aj na tvorbu a odbúravanie kostnej hmoty. Pri osteoporóze je však hladina vápnika v krvi v norme. Väčšinou sú potrebné na pátranie po iných príčinách osteoporózy (hlavne pečeňové a obličkové testy).

Posúdenie aktuálneho stavu svojho organizmu a vyšetrenie týchto parametrov môžete absolvovať aj v laboratóriách siete AGEL SK.

Hledat:

O nás