19.05.2025
Kliešte patria medzi najrozšírenejšie a zároveň najnebezpečnejšie parazity, ktoré môžeme v prírode stretnúť. Aj keď sú na pohľad malé a nenápadné, ich prisatie môže mať vážne zdravotné následky. Kliešte totiž prenášajú nebezpečné ochorenia ako lymskú boreliózu či kliešťovú encefalitídu, ktoré môžu výrazne ovplyvniť zdravie človeka aj zvierat. Práve preto je dôležité venovať ochrane pred kliešťami dostatočnú pozornosť.
Sezóna kliešťov začína už s prvými teplejšími dňami na jar a trvá až do neskorej jesene. Najväčšie riziko prisatia kliešťa je v období od apríla do októbra, pričom pri aktivitách v prírode, v parkoch či vo vlastnej záhrade by sme mali byť obozretní. Vďaka zmenám klímy a miernejším zimám sa však výskyt kliešťov posúva a riziko ich aktivácie hrozí už pri teplotách nad 5 °C. Prevencia, ochrana a pravidelná kontrola po pohybe v prírode sú preto základom, ako sa vyhnúť nepríjemným zdravotným komplikáciám
Kliešť je drobný parazitický roztoč, ktorý sa živí krvou teplokrvných živočíchov vrátane človeka. Na Slovensku sa najčastejšie stretávame s druhom kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Tento nenápadný tvor meria v nenacicanom stave len niekoľko milimetrov, no po prisatí a nasatí krvi môže jeho telo zväčšiť svoj objem niekoľkonásobne a získať sivo-hnedé až červené sfarbenie.
Kliešť prechádza počas svojho života štyrmi štádiami — vajíčko, larva, nymfa a dospelý jedinec. Na prechod z jedného štádia do druhého potrebuje kliešť krv teplokrvného hostiteľa. Po nasatí sa uvoľní, presunie do ďalšieho štádia a cyklus pokračuje. Celý životný cyklus kliešťa trvá zvyčajne 2 až 6 rokov v závislosti od podmienok prostredia.
Výskyt kliešťov je sezónny, pričom ich aktivita vrcholí na jar a v lete, teda od marca do októbra. Najväčší výskyt kliešťov je v listnatých a zmiešaných lesoch, na lúkach, v parkoch, záhradách a na miestach s hustým porastom a vyššou trávou. Kliešte obľubujú vlhké, tienisté prostredie a často ich nájdeme v blízkosti potokov, jazier alebo v krovinatých oblastiach.
Nebezpečenstvo však nehrozí len pri túrach v prírode. Kliešťa si môžete priniesť aj z mestského parku či vlastnej záhrady, najmä ak je trávnik vyšší alebo v okolí rastú kríky.
Kliešte môžu prenášať nebezpečné ochorenia ako kliešťová encefalitída či lymská borelióza, preto je dôležité vedieť, ako sa pred nimi účinne chrániť. Prinášame vám niekoľko jednoduchých, no overených tipov, ako minimalizovať riziko prisatia kliešťa.
Pri pohybe v prírode, najmä v lesoch, na lúkach a miestach s vysokou trávou, je vhodné nosiť dlhé nohavice, tričko s dlhými rukávmi a vyššiu obuv. Ideálne je svetlé oblečenie, na ktorom si kliešťa ľahšie všimnete. Nohavice si môžete zasunúť do ponožiek, aby ste znížili riziko, že sa kliešť dostane na pokožku.
Nezabúdajte ani na použitie repelentov proti kliešťom, ktoré obsahujú účinné látky ako DEET, IR3535 alebo icaridin. Repelent aplikujte na oblečenie aj na voľné časti tela podľa návodu.
Každý pobyt v prírode by mal končiť dôkladnou kontrolou celého tela. Zamerajte sa na miesta, kde sa kliešte najradšej prisávajú — v oblasti slabín, podpazušia, za ušami, na krku, v páse, pod kolenami či vo vlasoch. Oblečenie je vhodné hneď po príchode domov vyzliecť a poriadne pretrepať alebo oprať.
Najúčinnejšou prevenciou proti kliešťovej encefalitíde je očkovanie. Očkuje sa celoročne, no ideálne v zimných a jarných mesiacoch pred začiatkom sezóny kliešťov. Očkovanie pozostáva z troch dávok, pričom po dvoch dávkach je už vytvorená dostatočná ochrana na aktuálnu sezónu. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde odporúčame najmä osobám, ktoré trávia veľa času v prírode, záhradkárom, turistom a cyklistom.
Kliešte neohrozujú len ľudí, ale aj našich domácich miláčikov a hospodárske zvieratá. Pri prenose infekcií sú rovnako rizikovou skupinou psy, mačky, kone či dobytok. Preto je dôležité venovať ochrane zvierat pred kliešťami rovnakú pozornosť ako sebe.
Kliešte u psov a mačiek môžu prenášať nebezpečné ochorenia ako je babezióza, lymská borelióza alebo anaplazmóza. Prisatý kliešť spôsobuje nielen podráždenie kože, ale môže viesť aj k zápalu, infekcii či dokonca k oslabeniu organizmu. Závažné komplikácie môžu nastať pri viacerých prisatých kliešťoch naraz.
U koní a hospodárskych zvierat, ako sú kravy, ovce či kozy, môžu kliešte prenášať rôzne infekčné ochorenia, spôsobiť zápaly kože, stratu krvi či zníženie úžitkovosti a kondície zvierat.
Na ochranu zvierat pred kliešťami slúži viacero účinných prípravkov:
Aj keď sa kliešť na prvý pohľad môže zdať ako neškodný malý parazit, v skutočnosti predstavuje vážne zdravotné riziko. Prisatý kliešť totiž môže prenášať viacero nebezpečných infekčných ochorení, ktoré môžu mať dlhodobý vplyv na zdravie človeka.
Najväčším rizikom po prisatí kliešťa je prenos patogénov, ktoré sa nachádzajú v jeho slinách. Tie sa môžu dostať do tela človeka počas prisatia a spôsobiť závažné ochorenia. Medzi najčastejšie a najnebezpečnejšie patria:
Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým výskytom kliešťov a s nimi spojených ochorení. Najviac prípadov kliešťovej encefalitídy a lymskej boreliózy sa zaznamenáva počas jarných a letných mesiacov, kedy sú kliešte najaktívnejšie. Rizikovými lokalitami sú najmä lesy, parky, lúky, záhrady a oblasti pri vodných tokoch.
Podľa štatistík Úradu verejného zdravotníctva SR sa ročne na Slovensku diagnostikuje niekoľko stoviek prípadov lymskej boreliózy a desiatky prípadov kliešťovej encefalitídy. Preto je dôležité venovať prevencii a ochrane pred kliešťami maximálnu pozornosť.
Kliešte neohrozujú len nepríjemným prisatím na kožu, ale predovšetkým tým, že môžu byť prenášačmi závažných infekčných ochorení. Medzi najčastejšie a najnebezpečnejšie kliešťami prenášané choroby na Slovensku patria kliešťová encefalitída a lymská borelióza.
Kliešťová encefalitída je vysoko infekčné vírusové ochorenie, ktoré napáda mozog a centrálny nervový systém. Prenáša sa najmä prisatím infikovaného kliešťa, ale aj konzumáciou nepasterizovaného mlieka od nakazených zvierat.
Priebeh ochorenia:
Prevencia:
Najúčinnejšou ochranou je očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, ktoré je na Slovensku dostupné a odporúča sa najmä ľuďom žijúcim alebo pohybujúcim sa v prírode.
Lymská borelióza je najčastejšie bakteriálne ochorenie prenášané kliešťami v Európe. Spôsobuje ho baktéria Borrelia burgdorferi, ktorá sa do tela dostáva pri prisatí infikovaného kliešťa.
Typické prejavy:
Liečba:
Základom je včasná diagnostika a podanie antibiotík, ktoré účinne zabraňujú prechodu ochorenia do pokročilých štádií.
Ak sa po prisatí kliešťa objavia zdravotné ťažkosti, prípadne ak bol kliešť prisatý dlhší čas, je vhodné vyhľadať lekára a podstúpiť odborné vyšetrenie na kliešťami prenášané ochorenia. Rýchla a správna diagnostika je totiž kľúčom k úspešnej liečbe a predchádzaniu komplikácií.
Najčastejším spôsobom, ako odhaliť infekciu po prisatí kliešťa, sú laboratórne testy z krvi. Pomocou nich možno potvrdiť alebo vylúčiť prítomnosť:
Toto vyšetrenie realizujeme do niekoľko dní až týždňov po infekcii, keď si organizmus stihne vytvoriť dostatočné množstvo protilátok.
V AGELLAB je možné dať vyšetriť aj samotného kliešťa. Laboratórna analýza kliešťa zistí, či bol prenášačom až 7 nebezpečných patogénov.
Výsledok môže pomôcť lekárovi rozhodnúť o potrebe ďalších vyšetrení alebo preventívnej liečby. Dôležité je však vedieť, že negatívny výsledok z kliešťa úplne nevylučuje možné riziko infekcie — rozhodujúci je zdravotný stav človeka a vývoj príznakov.